Edwin Giorgin (Venom)

4. července 2016 v 19:40 | Pellow




Hráč: Millet
FC: Neznámé

Jméno: Giorgin Edwin
Věk: 21 let
Přezdívka: Venon, Poison
Příslušnost: Neutrál
Bydliště: Najlacnejší byt vo Washingtone
Vztah: Nezadaná

Na dievča je dosť vysoká, meria okolo 190 centimetrov. Je veľmi výrazná, čo už sú to je sivé oči, sýte ryšavé dredy, alebo jej bledá pokožka. Nie je ťažké si ju zapamätať. Je chudokrvná takže má veľmi malý počet červených krviniek, pretože v jej tele sa nachádza väčší počet psilocybínu ako červených krviniek. Dredy si pestuje už skoro osem rokov takže jej siahajú tesne nad zadok, ale väčšinou ich má uviazané v drdole, rozpúšťa si ich, len keď musí a to je vtedy, keď má drdol už niekoľko hodín na sebe a potrebuje si hlavu uvoľniť z toho ťahania. Predsa mať na hlave niečo také nie je vôbec sranda. Moc sa nemaľuje, keď už tak len oči nič viac.
Vždy sa snažila pôsobiť nenápadne, nie je typ človeka čo by na seba nasilu upzorňoval oblečením alebo vymachleným ksichtom. Aj keď tými ryšavými dredmi to viac už nejde. Nikdy nerozmýšľa dlho nad tým čo si oblečie. Väčšinou na seba hodí čo prvé vidí. Nenosí nič špeciálne žiadne drahé srandy, proste na to nemá a aj keby mala nie je jej štýl nosiť šaty, vysoké podpätky tie si aj tak kvôli svojej výške nemôže dovoliť. Nosí také nenápadné oblečenie, žiadne výrazné farby. Proste aby splynula.
Je skôr samotársky typ. Nevyhľadáva moc spoločnosť, ale keď už je pridlho sama začína si sama sebe liezť na nervy. Na prvý pohľad pôsobí placho a ustráchano, že by ju dokázalo všetko rozplakať, ale ona len tak pôsobí. Dáva si na ľudí veľký pozor. Trvá dlhšiu dobu kým si na niekoho zvykne. Nikomu nehovorí o svojich schopnostiach, tvári sa, že je úplne normálna. Na jednej strane pôsobí kľudne, keď ju niekto už spozná a trávi s ňou čas, ale niekedy ju dokáže rozhnevať aj maličkosť. Stane sa to väčšinou vtedy, keď sa v jej krvi tvorí veľa psilocybínu a telo ho nestíha strebávať. Vtedy nie je len agresívna, ale mierne aj priotrávená psilocybínom. Vtedy ho potrebuje čo najrýchlejšie dostať z tela von.
K jej najobľúbenejšej činnosti patrí sledovanie ľudí a hlavne kreslenie. Často tieto činnosti spája dohromady a pri sledovaní kreslí ľudí. Kresleniu sa venuje viac ako desať rokov. Nezostala však pri klasickej kresbe, ale po čase si vytvorila osobitú grafickú kresbu. Nie je však až tak dobrá, že by svoje veci mohla predávať. Jej kresby väčšinou predstavujú emócie z halucinácií.

Jej jedinou a hlavnou schopnosť je tvorenie halucinácii. Nie je to nič čo by mohla sama ovplyvniť a dať istý smer halucináciám. V krvi sa jej nachádza látka psilocybín, ktorá sa jej samá od seba vytvára v tele. Je to tá istá látka, ktorá sa nachádza v lysohlávkach. Pri menšom množstve ju nijako neovplyvňuje a neobmedzuje, ale pri väčšej koncentrácii sa jej látka mení na psilocín a to znamená, že začína reágovať s nervovým systémom. Následok toho je ostrejšie videnie, jasnejšie farby, ale po dlhšom čase prestáva vedie komunikovať o normálnych veciach, začínajú sa jej tvoriť vizuálne halucinácie. Jediný spôsob ak tomu predísť je dostaťpsilocybín z tela von. A to pri kontakte s niekým. Čím dlhšie sa niekoho dotýka, tým dostáva väčšiu dávku psilocybínu. Pri menších dávkach sa to ešte dá ustáť. Väčšinou je to príjemné ale pri vysokej dávke hrozí až smrť kvôli silným halucináciám. Dáva si na to veľký pozor na to aby sa jej telo netvorilo veľa psilocybínu, pretože aj pri malom množstve trvá najmenej 3 až 4 hodiny kým má zas čisté uvažovanie. Pri normálnych ľuďoch, ktorým sa telo ešte nestretlo s tou látkou čas vyprchania niekedy presahuje až 6 hodín ale to záleží od dávky, hmotnosti a výšky človeka.

Bola vychovávaná len matkou. Otca nikdy nepoznala. Bol to on po kom zdedila gén kvôli, ktorému má teraz túto schopnosť. Jej matka o tom ani netušila. Zistila to až vtedy, keď sa jej schopnosť začala prejavovať. Schopnosť sa jej prejavila už skorom veku. Mohla mať tak 5-6 rokov. Začalo to tým, že sa je jej telo samovoľne zbavovalo pri každom dotyku s cudzou kožou. Väčšinou vtedy, keď šla na prechádzku s mamou a držala ju za ruku. Jej matka si najprv myslela, že začína blázniť, že je chyba v nej. Ale začala si uvedomovať, že tie divné stavy jej prichádzajú vždy, keď bola s Giorginou. Netrvalo dlho a zistila, že to má niečo spoločné pri dotyku s jej kožou. Od vtedy sa všetko zmenilo. Jej matka nechcela aby sa ktokoľvek o tom dozvedel. Preto sa ju snažila čo najlepšie ukrývať. Mala zakázané sa jej dotýkať. Mala zahalené celé telo. Detstvo sa pre ňu skončilo. Nemohla sa hrávať s ostatnými deťmi. Von chodila vždy len s matkou, ktorá na ňu po celý čas dávala pozor. Ale po čase zistila, že držať tú látku v nej nebol moc dobrý nápad. Keďže sa to všetko v nej hromadilo telo strebávalo látku samo a spôsobovalo jej halucinácie. Pri silných dávkach často prepadala plaču až depresiám. Bolo to na ňu strašne moc. Matka nechcela dovoliť aby sa jej niečo stalo. Bolo jasné, že po čase by sa u nej vyvinula určite nejaká psychická choroba. Milovala ju a urobila by pre ňu všetko čo môže matka pre svoju dcéru urobiť. Jediný spôsob ako jej mohla pomôcť bolo, že bude Giorgin svoju schopnosť používať na ňu. Po niekoľkých mesiacoch už na tom bola oveľa lepšie, ale o jej matke sa to povedať nedalo. Prišli na spôsob ako sa z toho vykrútiť a to tým, že pred tým ako jej matka dostala dávku si musela dať veľmi silné lieky na spanie. Tie po čase prestali fungovať. Často ju obviňovala, že jej pokazila život, že sa nemala narodiť. Ako náhle jej prešli stavy sa jej ospravedlňovala, že to tak nemyslela. Ale po čase prestala aj s ospravedlňovaním a všetko sa rapídne zhoršovalo. Raz si zabudla zobrať jej matka utlmovacie lieky. Vtedy jej Giorgin musela dať silnejšiu dávku, lebo pridlho to v sebe držala. Po tejto dávke začala jej matka doslova vyšilovať. Rozbíjala nábytok, vrieskala, zarývala si necht do hlavy len aby to prestalo. Giorgin okolo nej behala sa snažila sa ju upokojiť, že to čoskoro prejde. Najprv jej nevenovala pozornosť, no keď ju dostatočne zaregistrovala začala na ňu útočiť. Nie len slovne ale aj vecami okolo nej. V silných halucináciách ju napadlo, že keď ju pevne chytí možno tú látku dostane z tela von zasa do nej. Silno jej začala zvierať zápästie. Pritvrdzovala čoraz viac. Giorgin mala pocit, že jej zlomí obe ruky. Bola z nej veľmi vystrašená a to spustilo to, že do nej začala vpúšťať ďalšiu dávku, aj keď si to vôbec neuvedomovala. Jej matka to už ďalej nevydržala. Náhle sa jej pustila. Rozbehla sa naprieč bytom. Jediné čo ju v tej chvíli napadalo bolo, že to už musí prestať a musí sa od toho oslobodiť. Namierila si to cez sklenené dvere. Preletela nimi ako nič. Rozbité sklo sa jej zabodávalo do tela. Chvíľu sa v kŕčoch a hlasnom kriku zvierala po zemi až pokým nenastalo vysnené vyslobodenie. Giorgin bola v úplnom šoku. Niekoľko minút len stála na mieste a pozerala sa pred seba.
Nemohla ďalej strácať čas. Mala len chvíľku kým niekto zavolá políciu. Popadla tašku, všetky peniaze čo našla a utekala čo najďalej.
Niekoľko dní len cestovala. Zatiaľ žila s peňazí čo mala. Prespávala v lacných hoteloch. Nebola zvyknutá na luxus takže jej to vôbec nevadilo, ale vedela, že peniaze jej dlho nevystačia. Snažila sa uživiť ako to len išlo. Väčšinou kradla ale sem tam si našla nejakú prácu. Vedela, že na svoju minulosť nikdy nezabudne, že svojej schopnosti sa len tak nezbaví. Po nejakom čase ju konečne prijala a naučila sa s ňou pracovať. Veľa

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ZdenekE ZdenekE | E-mail | Web | 29. dubna 2017 v 14:56 | Reagovat

Velmi pěkný blog, těším se na nová pracovní místa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.